Requiem v Banskej Štiavnici bude poctou jej rodákovi

Len málo ľudí vie, že banskoštiavnický rodák Pavel Kyrmezer je jedným z mála známych predstaviteľov renesančnej drámy pochádzajúcich z územia dnešného Slovenska. V tomto roku uplynulo 430 rokov od jeho úmrtia.

Koncert Speváckeho zboru Technik STU, ktorý sa uskutoční 18.5. (sobota) o 19.00 hod. v banskoštiavnickom Kostole sv. Kataríny na Radničnom námestí, bude pietnou spomienkou na neho ako aj ďalších rodákov tohto baníckeho mesta.

Okrem veršov z diela Pavla Kyrmezera zaznie pre divákov Duruflého Requiem a zádušnú atmosféru dotvorí aj svetová premiéra Brevi oratione pro defunctis z pera slovenského skladateľa Ľuboša Bernátha. Vstupné na koncert bude dobrovoľné. Podujatie sa koná vďaka grantovému programu Fondu na podporu umenia pre akcie v Banskej Štiavnici, ktoré sa pre rok 2019 stalo slovenským Mestom kultúry. 

Na koncerte sa predstavia altistka Judita Andelová, barytonista Roman Krško, organista Peter Mikula, sláčikové kvarteto Mucha Quartet a Spevácky zbor Technik STU. Dirigentskej taktovky sa ujme Petra Torkošová.

Kto je Pavel Kyrmezer?

Pavel Kyrmezer (Foto: homlib.com)

Pavel Kyrmezer (Foto: homlib.com)

Presný dátum narodenia Kyrmezera v Banskej Štiavnici nie je známy. V archívoch je zachytený až jeho presun okolo roku 1560 na východnú Moravu, kde na rôznych miestach pôsobil ako evanjelický farár.

Duchodné povolanie sa odzrkadľuje i v jeho tvorbe. Pozostáva predovšetkým z vieroučných spisov a poučných divadelných hier, ktoré vychádzajú z biblických motívov. Kyrmezerove divadelné hry dobre vystihujú vtedajšie meštianske prostredie, nakoľko použitým jazykom sa dokázal priblížiť svojmu vtedajšiemu publiku.

Výnimkou nie je ani Komedie česká o bohatci a Lazarovi, ktorej úryvky zaznejú aj v priebehu koncertu. Hra bola pravdepodobne písaná pre farníkov v Kyrmezerovom prvom pôsobisku, Strážnici. Sprostredkúva vtedajšiemu divákovi nadčasové biblické podobenstvo o pomoci blížnemu a na svoje pomery inovatívnym prístupom prekračuje rámec vtedajšej divadelnej produkcie.

Kyrmezer prežil pomerne komplikovaný život, počas ktorého viackrát zmenil pôsobisko. Ocitol sa vo vieroučných sporoch, ale i finančných ťažkostiach. Dlhoročný vieroučný spor s českou Jednotou bratrskou sa mu však napokon podarilo urovnať a na sklonku života mu práve oni poskytli útočisko v Uherskom Brode, kde napokon v marci 1589 zomiera.

Kyrmezerova divadelná tvorba bola podľa všetkého len okrajovou záležitosťou popri pastoračnej práci. Jeho diela však boli prínosom pre žáner vo vtedajšom období. Do dnešných dní sa mu dostáva uznanie v rámci českej i slovenskej literatúry.