Maurice Duruflé a zbor Technik STU: Predstavenie diela

Spevácky zbor Technik STU prináša koncert Requiem. Uskutoční sa dňa 16.5.2019 (štvrtok) o 19.00 hod v Bratislave (vstupenky v predaji) a dňa 18.5.2019 (sobota) o 19.00 hod v Kostole sv. Kataríny na Radničnom námestí  v Banskej Štiavnici (vstupné dobrovoľné).

Na koncerte okrem iného zaznie Requiem od Mauricea Duruflého.

Predstavenie diela

requiem A2 pozadieDielo je skomponované na témy z gregoriánskej Omše za zosnulých (Mass for the Dead). Niektoré časti rešpektujú gregorián úplne (inštrumentálna zložka len podporuje alebo komentuje), inokedy je celkom nahradený (časti Domine Jesu Christe, Sanctus a Libera). Duruflé mal však gregoriánsky chorál stále na pamäti.

Taktiež sa snažil zachovať rytmus gregoriánu tak, ako bol stanovený benediktínskymi mníchmi zo Solesmes. Popri tom zohľadňuje modernú notáciu. Jej strnulosť s ťažkými a ľahkými dobami objavujúcimi sa v pravidelných intervaloch je nekompatibilná s rôznorodosťou a plynulosťou gregoriánskej línie, ktorá je len postupom nárastov a pádov. Je potrebné, aby mali ťažké doby rovnakú intenzitu ako ľahké. V prvom rade sú rešpektované akcenty gregoriánskeho chorálu a latinského textu. Vznikajú tým prízvuky na ktorékoľvek doby moderného temporytmu).

Štruktúra Requiem

Forma jednotlivých častí je korešponduje s liturgiou. Organ má len vedľajšiu funkciu a akcentuje niektoré dôležité miesta. Ako nástroj reprezentuje myšlienky mieru, viery a nádeje.

Toto Requiem nie je éterickým dielom, ktoré by podčiarkovalo odlúčenie sa od pozemských starostí. Odráža neutíšiteľnú podobu kresťanskej modlitby, agóniu človeka konfrontovaného s tajomstvom svojho nevyhnutného konca. Je často dramatické i naplnené rezignáciou, nádejou, hrôzou, rovnako ako samotné slová Písma, ktoré sú použité v liturgii.

Deväť častí omše, Introit, Kyrie, Domine Jesu Christe, Sanctus, Pie Jesu, Agnus Dei, Lux Aeterna, Libera me, In Paradisum, je totožných s gregoriánskymi časťami Omše pre zosnulých. Posledná časť je konečnou odpoveďou na všetky otázky pri lete duše do Raja.

Štýl a predvedenie

Requiem sa celkovo „drží na uzde“ a je mierne, čo umožňuje textom hovoriť samým za seba. Podobne ako Gabriel Fauré, aj Duruflé používa viac jemných dynamických odtieňov, aby vytvoril atmosféru „vodnej hladiny“. Podľa vzoru svojho učiteľa, ktorý zriedka zahral dohru na organe vo forte, preferoval šťastné závery. Využíva však celé dynamické spektrum od minimálneho piana až po maximálne forte. Ohromujúci efekt dosahuje práve vďaka zriedkavému používaniu extrémne silnej dynamiky, ktorá sa vynára medzi dlhými časťami v piane.

Vzorom spôsobu spievania gregoriánu pre Duruflého bola interpretácia benediktínskych mníchov.

V snahe o zjednotenie hlasov v zbore, sa má každý spevák v zbore pokúsiť, vo všetkej svojej skromnosti, aby sa hlasitosť jeho hlasu stala súčasťou zboru ako celku… Pri speve musí byť život, pohyb, nie však uponáhľanosť, spev je Božské dielo… Latinské prízvuky sú svetlé, ľahké, pozdvihnuté a zaokrúhlené ako klenba, nie sú ťažké alebo príliš prízvukované.

V Duruflého interpretácii requiem sa prízvuky vyskytovali minimálne, skoro vôbec. Napriek tomu navádza k slobodnej interpretácii, pretože inak by sa „hudba mohla stať studenou a neosobnou“.

Text pripravil Matúš Uhliarik ako voľný preklad z bulletinu ku koncertu z roku 1980.