#SomDoma: Ako Technikári nahrali neoficiálnu slovenskú hymnu

Keď nám Slovenská technická univerzita (STU) oznámila, že sa na neurčitú dobu kvôli ochoreniu Covid-19 nebudeme môcť stretávať, začali sme hľadať spôsoby nového fungovania.

„Ako prvá mi napadla možnosť nahrať z domu skladbu, ktorú máme dlhšie v repertoári,“ povedala dirigentka speváckeho zboru Technik STU Petra Torkošová.

„V prvom rade som to spravila preto, že som chcela “donútiť” zborových spevákov, aby urobili niečo pre svoj hlas počas vynúteného voľna a aby mali sebareflexiu,“ dodala

Je ťažké počúvať samého seba, hlavne pre tých poctivcov, ktorí vedia, že sa dá stále niečo zlepšovať. Zároveň sa väčšine ľudí zhoršili podmienky pri fungovaní z domu. Pribudlo im viac samoštúdia, práce, niekomu sa znížil plat, ďalší začali so svojimi deťmi riešiť školské povinnosti. Po nociach doštudovávali učivo, aby ho na ďalší deň mohli vysvetliť. Z ľudí, ktorí chodili dvakrát do týždňa relaxovať na nácviky zboru, sa stali aj domáci pedagógovia, psychológovia či kuchári.

„Zo zdieľaných skúseností som sa dozvedel, že prvý pokus bol obyčajne najhorší,“ povedal producent videa a asistent dirigentky Matúš Uhliarik, alias Brčko. Speváci si dali na obe uši slúchadlá s nahratými podkladmi a vložili do spevu veľké srdce. Miestami až príliš veľké, čo dodalo hlasu magickú silu, ktorá ho zmenila na nepoznanie.

„Po uspaní detí a nahraní zvuku v kumbále som šla natočiť video,“ hovorí dlhoročná sopranistka v Techniku Katarína Kvanková. Podľa inštrukcií sa namaľovala, a keď celá happy vstúpila do obývačky, jej manžel pobavene hutorí z gauča (on rozpráva po východniarsky, keď si robí srandu): „Ná ty ši dze bula cely večir? Ešče aj zmaľovana jak nalpa… A na kyho vyra ty maš aj hubu zmachľenu, kedz ši mala totu rušku?“

Ako prebiehalo nahrávanie?

Dirigentka najskôr nahrala soprán s metronómom, aby mali všetci spoločné tempo. K tomu traja speváci postupne nahrali ostatné hlasy. Následne Petra natočila video, ako diriguje, aby Technikári mali čo najkomfortnejší materiál, do ktorého sa nahrajú.

Už samotná prosba, aby sa speváci nahrali doma, bola pre mnohých náročná až odrádzajúca. Buď nechceli rušiť susedov, mali veľa inej roboty alebo im spievanie v uzavretom priestore prišlo skľučujúce. Veď zboristi sú zvyknutí spievať viacerí naraz a vo veľkých priestoroch, nie v kúpeľniach, kumbáloch alebo na toaletách.

Prvý týždeň sa ozvalo iba 8 spevákov. Po miernom apelovaní na to, že chýbajú ďalšie hlasy a že sa netreba vyľakať svojej prvej nahrávky, začali prichádzali ďalšie a ďalšie materiály. Najskôr zvuk a potom video. Väčšina členov nahrávala len mobilom. Chvíľu trvalo, kým sa v programe podarilo odstrániť šumy a ruchy.

Najkomplikovanejšie však bolo všetkých 25 nahrávok zjednotiť tak, aby zneli ako jeden zbor. Aká si mi krásna je pomalá skladba s nepravidelným tempom, ktoré sa mierne vlní.

„Snažil som sa zapracovať drobné rytmické odtiene pri spievaní krátkych a dlhých slabík, ktoré síce nie sú presne vypísané v notách, ale toto komplikované rytmizovanie si vyžaduje slovenčina ako taká,“ vysvetlil Brčko.

Väčšina zboristov nie je zvyknutá spievať sólo a máme už dlhšiu prestávku (s online nácvikmi sme začali až v týchto dňoch). Kondícia je slabšia ako v sezóne, keď je pravidelný hlasový tréning dvakrát do týždňa, a tak bolo treba aj nejaké to dolaďovanie.

Dokonca jeden nový člen z basovej sekcie, ktorý je úplný začiatočník, nahral svoj hlas kombinovaný s melódiou v sopráne (pri častiach, kde si nebol istý).

„V programe som ho poposúval tak, aby spieval basový part. Z veľkej radosti a vďačnosti mi nechal pred dverami mrkvový koláč,“ pousmial sa asistent dirigentky.

Pre niektorých spevákov bolo sebanahrávanie veľmi cennou skúsenosťou. Dochádza pri ňom k spätnej väzbe, ktorú doteraz mnohým poskytovala iba dirigentka.

Zrod videa bol už poslednou časťou procesu. Aj napriek prosbe, nech speváci pošlú videá v čo najmenšom rozlíšení, väčšina poslala HD kvalitu. Brčkovi z toho išiel počítač vybuchnúť. Výsledok má svoje nedokonalosti, ktoré sa hodia k momentálnej situácii a verne ju dokresľujú. Najväčšie čaro zborového spevu je práve v tom, že v jednom momente reálneho času dochádza k súzneniu a harmónii nielen medzi spevákmi navzájom, ale aj medzi spevákmi a poslucháčmi.

„Verím, že čoskoro si budeme môcť vychutnávať oveľa viac kontakt so živým umením a naša schopnosť doceniť a vážiť si ho bude o to silnejšia,“ povedal Uhliarik.

Prečo Aká si mi krásna?

Neexistuje prívravnejšia skladba ako táto hymnická pieseň od Eugeňa Suchoňa. Je o vďačnosti, precítení odlúčenia od vlasti, ako aj o uvedomení si krásnych vecí, ktoré vidíme každý deň a možno ich prehliadame. Mnohí ju pokladajú za neoficiálnu slovenskú hymnu a hymna je to, čo ľudí spája. „Spája nás, naše srdcia, naše životy napriek rozdielnym situáciám, v ktorých sa nachádzame“, dodala dirigentka.