Maurice Duruflé a Zbor Technik STU: predstavenie autora

Skladby Mauricea Duruflého nie sú veľmi známe za hranicami Francúzska. Diváci na Slovensku sa však už dnes môžu tešiť. Zbor Technik STU predstaví v máji tohto roku v Bratislave a Banskej Štiavnici jeho Requiem.

Duruflé mal na svoju prácu veľmi vysoké nároky. Komponoval pre klavír, organ, zbor a orchester. Dokončil len 14 diel. Podľa samotného skladateľa bol neschopný pridať čokoľvek významné do klavírneho repertoáru … a s hrôzou v očiach si predstavoval myšlienku, že by skomponoval pieseň po takých velikánoch ako Schubert, Debussy a Fauré.

V jednom z rozhovorov priznal, že pracuje pomaly, a mnohé vyhadzuje. Rukopis jeho diela Triptych pre klavír (1926) je označený veľkými červenými písmenami „NEPUBLIKOVAŤ“.

S podobným pohŕdaním sa vyjadruje aj o svojej často hrávanej Tokáte pre organ.

„Prvá téma je veľmi zlá. Keďže téma je esenciálnou súčasťou skladby, skladba nemôže uspieť.“

Cesta k hudbe

Maurice Duruflé sa narodil 11. januára 1902 v Louviers (Francúzsko). Keď mal 10 rokov, jeho otec ho prihlásil do zborovej školy pri Rouenskej katedrále, kde študoval klavír a organ. Mladý Maurice a jeho otec cestovali z malého mestečka do veľkomesta Rouen. Bol to najvzrušujúcejší výlet, na aký bol 10-ročný chlapec vzatý. Nadšenie pominulo v momente, keď sa dozvedel, že sa už nevráti domov, a že nasledujúce roky strávi na štúdiách mimo rodiny. Podľa Duruflého slov tú noc prevzlykal na posteli. Našťastie sa ho ujal láskavý zbormajster, povzbudil ho rozprávajúc mu o všetkom vzrušujúcom, čo ho čaká – ako bude celý čas študovať hudbu, bude súčasťou omší a jedného dňa bude hrať na organe. Podľa Duruflého slov sa pred ním otvorila dôležitá kapitola.

Tieto štúdiá oboznámili Duruflého s chrámovou hudbou vrátane gregoriánskeho chorálu.

Objavenie hĺbky chorálu

V roku 1919 trávil pomerne veľa času v Paríži. Študoval u skladateľa a organistu Charlesa Tournemirea, ktorý ho pripravoval na prijímacie skúšky na Národné hudobné konzervatórium v Paríži. Ich dôležitou súčasťou bola improvizácia na témy z gregoriánskeho chorálu. Duruflé tiež asistoval Tournemireovi ako organista a nadchol sa pre používanie chorálu.

„Tournemire nikdy nehral nedeľné omše z vypracovaných nôt; na stojane bola vždy len kniha gregoriánskych chorálov. Improvizoval celú omšu… To znamenalo celých 30 minút hudby, ktorá bola vždy inšpirovaná gregoriánom vhodným na konkrétny deň v roku a odrážala jednotlivé časti omše. Nebol to koncert, ale výnimočný hudobný komentár k liturgii.“

Kariéra

Duruflého prijali na konzervatórium, kde získal viacero ocenení v rámci predmetov organ, harmónia, fúga, korepetícia, kompozícia. Od roku 1929 sa stal organistom a bol ním až do konca svojej kariéry. Neskôr na konzervatóriu vyučoval harmóniu (1943 – 1973). V tomto období spoznáva žiačku Marie-Madeleine Chevalier, s ktorou sa v roku 1953 zosobášili. Spoločne koncertovali po Európe a Amerike.

V roku 1975 mali nehodu, ktorá oboch vážne zranila. Duruflé mal zlomené obe nohy. Uzdravenie bolo pomalé a jeho kariéra organistu aj skladateľa viac menej skončila. Zložil už len jedno dielo Notre Père (1976). Zomrel v Paríži 16. júna 1986 vo veku 84 rokov.

Zbor Technik STU predstaví autorovo Requiem v jezuitskom kostole v Bratislave dňa 16. 5. 2019 (štvrtok) o 19.00 a v Banskej Štiavnici v Kostole sv. Kataríny dňa 18. 5. 2019 o 19.00. Koncert sa koná s finančnou podporou Fondu na podporu umenia a okrem Requiem odzneje nová úprava Brevi oratione pro defunctis od Ľuboša Bernátha.

Článok o autorovi pripravil Matúš Uhliarik ako rozšírený preklad z Cooksey, Karen Lou, “The Duruflé Requiem: A Guide for Interpretation” (2000). Undergraduate Honors Thesis Collection. 25.